V niektorých zamestnaniach je pracovné oblečenie povinnosťou. Nezáleží pritom, či ide o oblek, zásteru, montérky alebo biely laboratórny plášť. Na čom však záleží je to, či svojim zamestnancom pracovné oblečenie poskytne zamestnávateľ, alebo si ich musia zadovážiť sami. Viete, ako často naň majú zamestnanci nárok?
Čo radíme medzi pracovné oblečenie?
Ak pracujete v kancelárii alebo vo väčšom korporáte, zrejme máte skúsenosti s dodržiavaním určitých, viac či menej, prísnych pravidiel obliekania (tzv. „dresscode“). Košeľa a dlhé nohavice u mužov, sukňa pod kolená u žien. Toto je forma pracovného oblečenia, ktorú vám zamestnávateľ zvyčajne neposkytne a nepatrí ani medzi osobné ochranné pracovné prostriedky.
Minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP), medzi ktoré radíme aj pracovné oblečenie a pracovnú obuv, upravuje Nariadenie vlády č. 395/2006 Z.z.
Podľa neho patrí medzi OOPP každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa (vrátane jeho doplnkov a príslušenstva), ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca. Medzi osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu zdravia a života pri práci patria:
- ochranné pracovné odevy,
- pracovná a bezpečnostná obuv,
- pracovné rukavice,
- ochranné pracovné prilby, slúchadlá a iné chrániče sluchu,
- prostriedky na ochranu dýchania (filtre a respirátory),
- ochranné okuliare, štíty a kukly,
- prostriedky na prevenciu proti pádu a prácu vo výškach.
Aké kategórie pracovných odevov poznáme?
Ak sa na pracovný odev pozrieme bližšie, rozlišujeme tri hlavné kategórie pracovného oblečenia:
1. Povinný ochranný pracovný odev a obuv
Slúži najmä na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci. Používame ich vtedy, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany či inými formami.
Zamestnávateľ musí tieto OOPP poskytnúť automaticky bez toho, aby o ne musel zamestnanec žiadať. Príloha č. 3 v už spomínanom Nariadení vlády uvádza zoznam prác, pri ktorých zamestnávateľ prideľuje a poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky automaticky. Zoznam nie je úplný a môžu existovať a postupne pribúdať aj iné druhy prác, pri ktorých má na OOPP zamestnanec nárok.
2. Bežný pracovný odev a obuv, ktoré podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu
Tento druh pracovného oblečenia a obuvi nie je potrebný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca. Aj tu platí nárok zamestnanca v prípade, ak konkrétny odev a obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu. Za mimoriadne opotrebenie alebo znečistenie považujeme stav, keď sa pracovný odev a obuv stanú nepoužiteľnými a nevhodnými na prácu za menej ako šesť mesiacov.
3. Bežný pracovný odev a obuv, ktoré nepodliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu
Ide o bežné „manažérske“ pracovné oblečenie (oblek, kravata, blúzka, sukňa a pod.) Tieto pracovné odevy nie sú pri práci mimoriadne opotrebovávané, preto zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancovi poskytovať. Bežný pracovný odev (profesie v administratíve), uniforma s obuvou (lekári, zdravotné sestry), prostriedky používané pre cestnej doprave (vodič a reflexná vesta) alebo športový výstroj nie sú považované za osobné ochranné prostriedky.
Kedy má zamestnanec nárok na bezplatné poskytnutie OOPP?
Zamestnávateľ je zo zákona povinný neustále vyhodnocovať riziko spojené s vykonávaním prác svojich zamestnancov. Ako to prebieha? Na vyhodnotenie situácie slúži pravdivé zodpovedanie jednoduchých otázok, napríklad:
- Existuje objektívne nebezpečenstvo úrazu pri vykonávaní pracovných úloh?
- Hrozí zamestnancovi mimoriadne opotrebenie pracovného odevu pri vykonávaní svojej práce?
Otázky súvisia vždy s konkrétnou prácou zamestnanca. Zamestnávateľ následne musí identifikovať všetky riziká, ktoré nemožno vylúčiť a rozhodne o pridelení OOPP. Pracovný odev a všetky ostatné OOPP je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi bezplatne. Zamestnávateľ v žiadnom prípade nemôže svojmu zamestnancovi tieto pomôcky predávať alebo strhávať zo mzdy. O poskytnutých pracovných odevoch a prostriedkoch pracovnej ochrany zamestnávateľ zároveň vedie presnú evidenciu.
Ako často má zamestnanec nárok na OOPP?
V príslušnom Nariadení vlády je vymedzené aj to, ako dlho môžete pracovný odev resp. OOPP zamestnanec používať. Paragraf 6 hovorí, že zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce určiť presné podmienky používania OOPP, najmä dobu ich používania.
To znamená, že ak zamestnávateľ vyhodnotí, že pracovný odev zamestnanca už nie je z dôvodu opotrebenia alebo poškodenia vhodný na prácu, automaticky mu musí poskytnúť náhradný alebo opraviť ten súčasný. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä pravidelným čistením, opravou a výmenou.
Pracovný odev by sa mal takisto meniť v závislosti od ročného obdobia. V lete by mal byť materiál tenký, ľahký a priedušný. V zime musí odev a obuv zamestnancov ochrániť pred zimou a snehom. Každý zamestnanec musí OOPP používať vždy, keď si to povaha jeho práce vyžaduje. Nepoužívanie OOPP zamestnancom môže mať zásadný vplyv pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu.
