Pracovný úraz a PN: Na čo má zamestnanec nárok

Pracovný úraz a PN: Na čo má zamestnanec nárok

Stal sa vám na pracovisku úraz a lekár vám vystavil PN? Viete, aký je rozdiel medzi bežnou práceneschopnosťou a PN po pracovnom úraze a na čo máte reálne nárok? Nie každý úraz v práci je automaticky pracovným úrazom. Od správneho vymedzenia závisí postup pri PN, evidencia alebo registrácia úrazu, výška náhrady príjmu aj prípadné odškodnenie. V tomto článku najprv vysvetlíme, čo je pracovný úraz podľa zákona, ako sa delia evidované a registrované úrazy, a následne čo nasleduje pri PN, bolestnom a rozdelení povinností medzi zamestnanca a zamestnávateľa.

Čo je pracovný úraz podľa zákona

Pracovný úraz definícia je uvedená v § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Aby išlo o pracovný úraz, musia byť splnené všetky tieto podmienky naraz:

Čo pracovným úrazom nie je: v zmysle Zákonníka práce ním nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Ak niektorá zo zákonných podmienok chýba, úraz sa ako pracovný neposudzuje – aj keď sa stal „v práci“ alebo v priestoroch firmy. Za škodu spôsobenú pracovným úrazom zodpovedá zamestnávateľ (aj materiálnu, aj na zdraví), pričom sa môže zodpovednosti úplne alebo čiastočne zbaviť len za podmienok podľa § 196 Zákonníka práce.

Evidované a registrované pracovné úrazy

Pre evidenciu, vyšetrovanie, hlásenie a spisovanie záznamov sa pracovné úrazy delia na evidované a registrované. Od tohto rozlíšenia závisí, aký pracovný úraz postup musí zamestnávateľ dodržať.

Evidované úrazy sú úrazy, ktoré nespôsobili pracovnú neschopnosť dlhšiu ako tri kalendárne dni, alebo iné ako pracovné úrazy. Aj tieto sa majú riadne zaevidovať – „drobný“ úraz bez dlhšej PN nie je dôvod ho ignorovať.

Registrované pracovné úrazy sú pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni, alebo smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu. Pri registrovanom úraze je zamestnávateľ povinný najmä:

Vzor záznamu upravuje vyhláška č. 500/2006 Z. z. Ak PN trvá viac ako tri dni, ide teda typicky o registrovaný pracovný úraz – a s tým súvisí aj režim pracovný úraz PN a ďalšie nároky uvedené nižšie. Podrobný postup pri úraze na pracovisku nájdete aj v článku Pracovný úraz na pracovisku – čo robiť.

Ako prebieha PN po pracovnom úraze

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť poškodenie zdravia zamestnávateľovi – nie až vtedy, keď príde s vypísanou PN. Evidence a ďalší postup sa odvíjajú od tohto oznámenia (samozrejme s výnimkou situácií, keď to zdravotný stav neumožňuje, napr. pri vážnom úraze a odvoze sanitkou). Až následne nasleduje ošetrenie, vystavenie PN so súvisom s úrazom, evidencia alebo registrácia úrazu, spísanie záznamu (ak ide o registrovaný úraz) a komunikácia so Sociálnou poisťovňou.

Praktický postup pri PN po úraze v skratke:

Aký je rozdiel medzi bežnou PN a PN po pracovnom úraze

Bežná PN (napríklad pri chrípke) a pracovný úraz PN majú spoločné to, že ide o dočasnú pracovnú neschopnosť. Rozdiel je v príčine a v dôsledkoch. Pri bežnej PN ide o ochorenie alebo úraz mimo práce. Pri PN po pracovnom úraze je príčinou poškodenie zdravia vzniknuté pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi – teda úraz, ktorý spĺňa zákonnú definíciu vyššie.

Z praktického hľadiska to znamená:

Nárok na náhradu príjmu počas PN

Počas PN po pracovnom úraze má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, respektíve nemocenské plnenie podľa pravidiel sociálneho poistenia a Zákonníka práce. Výška a spôsob výplaty závisia od dĺžky PN, od vymeriavacieho základu a od toho, či ide o dávku v režime dočasnej pracovnej neschopnosti súvisiacej s pracovným úrazom.

Čo si treba zapamätať:

Ak zamestnávateľ úraz nesprávne eviduje alebo ho bagatelizuje, môže to skomplikovať výplatu dávok aj neskoršie odškodnenie. Preto je včasné nahlásenie a kompletná dokumentácia kľúčová.

Bolestné a nárok na odškodnenie – kedy vzniká

Bolestné za pracovný úraz nie je automatická súčasť každej PN. Ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy – teda odškodnenie bolesti a súvisiacich následkov úrazu – podľa pravidiel zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze. K nároku typicky dochádza vtedy, keď je preukázaný pracovný úraz a vznikla ujma na zdraví, ktorú posudzuje lekár / znalec podľa príslušných predpisov.

V praxi sa rieši najmä:

Bolestné nevzniká „samo od seba" len tým, že máte PN. Potrebujete správne zdokumentovaný pracovný úraz, lekárske podklady a uplatnenie nároku. Ak si nie ste istí, či vám nárok vznikol, konzultujte to s lekárom a s personalistom / BOZP odborníkom skôr, než uplynú lehoty na uplatnenie.

Čo si zamestnanec musí sám doriešiť vs. čo rieši zamestnávateľ

Rozdelenie povinností je dôležité, aby sa nič nestratilo medzi „úradmi“ a firmou.

Zamestnanec by mal zabezpečiť:

Zamestnávateľ rieši najmä:

Ak firma nemá procesy BOZP nastavené správne, práve pri úrazoch vznikajú najväčšie problémy – oneskorená evidencia, neúplné záznamy alebo nejasná komunikácia so zamestnancom. V takých prípadoch pomáha nastavenie agendy cez službu bezpečnosť práce (BOZP), vrátane podpory pri šetrení úrazov a dokumentácii.

Zhrnutie

Nie každý úraz v práci je pracovným úrazom – rozhoduje § 195 ods. 2 Zákonníka práce a splnenie všetkých zákonných podmienok. Úrazy sa ďalej delia na evidované a registrované (PN nad tri dni = typicky registrácia). PN po pracovnom úraze nie je to isté ako bežná práceneschopnosť: ovplyvňuje postup, náhradu príjmu aj prípadné bolestné. Zamestnanec musí najmä bezodkladne oznámiť úraz, dodržať liečbu a doriešiť doklady; zamestnávateľ zodpovedá za evidenciu / registráciu, šetrenie a zákonné hlásenia. Ak potrebujete poradiť s agendou úrazov vo firme, ozvite sa nám cez kontakt.

Súvisiace články

Ďalšie témy z nášho blogu o BOZP a požiarnej ochrane.